04. 04. 2010, 23:10:18
Môj príbeh by som začala asi takto. Prvý krát, kedy som si uvedomovala, že so mnou nie je niečo v poriadku bolo asi v ôsmej triede na základnej škole. Všetky dievčatá sa pred chlapcami predvádzali a červenali keď okolo nich prešiel nejaký chlapec a zapozeral sa na ne. Mne to pripadalo smiešne v niektorých prípadoch však až odporné. Istý čas som si myslela že som opačne orientovaná, ale ani pohľad na dievčatá ma nevzrušoval. Vedela som sa s chlapcami baviť ale len o bežných veciach. nikdy nie o sexe. Prvý krát som išla s chlapcom na rande keď som mala 18-tke. Ale keď ma pozval k ním domov a povedal mi že rodičia nie sú doma, ušla som. Druhý už vážnejší vzťah som mala v 22 rokoch. Ten vzťah vydržal 2 roky. Nespomínam naň v zlom, lebo za ten čas sme nemali ani raz sex. No on odišiel do zahraničia a náš kontakt sa prerušil. Ďalší vzťah prišiel keď som mala 38 rokov. A ten stroskotal na tom, že on chcel sex a ja nie. Nedokázala som sa uvoľniť, ako tomu hovoria, a celá sa oddať mužovi. Pripadalo mi to odporné, zvieracie. Po tejto skúsenosti už som nikoho nehľadala, lebo som vedela že to dopadne rovnako. No teraz po dlhšej dobe samoty, by som rada spoznala niekoho, kto túži tiež niekoho spoznať, s kým by rád trávil spoločné voľné chvíle, s kým by si rozumel aj bez sexu.