13. 04. 2017, 14:47:26
Každého kto toto bude čítať zdravím a dúfam, že to nebude nudné 
Tak v prvom rade mám 19 rokov a už nejaký čas cítim a dovolím si tvrdiť, že viem o svojej orientácií. Som asexuál a sex ako taký som v živote nemal a ani po ňom netúžim ,pretože mi to príde ako trápny a ničím nezaujímavý akt, ktorý ľudia vykonávajú za cieľom chvíľkovej radosti a potešenia.
Ale rád by som to rozobral od začiatku. Už v keď som mal 14-15 som vedel, že niečo so mnou nie je v poriadku a nie som ako ostatní. Chalani rozprávali o tom ako chytali baby za zadky a ako sa kto s kým bozkával ale mňa to nejako obchádzalo. Samozrejme našlo sa nás viac ale ostatní boli väčšinou len samotári a časom si niekoho našli aj oni. Len ja som bol stále sám a nejako nechápal čo na tom vidia. Pravdou je, že som masturboval ako dospievajúci mladý muž ale aj to ma postupom času opúšťalo. V poslednej dobe napríklad masturbujem menej ako raz za 3 mesiace a aj to len preto lebo je to pud, ktorý na mňa zas tak veľký vplyv nemá. A možno je to spôsobené tým, že som sám a snažím sa tým vyplniť niečo vo svojom vnútri.
Keď som nastúpil na Strednú školu všetko sa zhoršilo. Chalani rozprávali o tom kto koho kde ohol a ako. Stále o tom rozprávali a aj sa ma na to pýtali ale ja som neodpovedal. Potom si určite pomysleli svoje a smiali sa. Lenže ja som to cítil ako výsmech, že som iný hoci dnes už viem, že som aký som a nemá cenu sa za to hanbiť a predstierať, že som niekým iným.
Ako som písal tak po sexe netúžim, pretože je to niečo čo ma nenapĺňa a o mi príde zbytočné. Na druhej strane túžim po niekom s kým by som sa mohol porozprávať objať ho a pobozkať.
V tých 14 rokoch som sa s jedným dievčaťom bozkával (nepopieram, že to bolo pod vplyvom alkoholu na Silvestra). Taktiež som sa raz dostal k tomu, že by som sa s ou vyspal ale tesne pred tým som cúvol a povedal si že nie. Proste som k tomu cítil odpor a strach zároveň. Je to niečo čo mi je cudzie a nechcem to robiť.
Odvtedy ubehlo veľa času a keď vidím ako každí niekoho má a aj tí čo nikoho nemajú sa vláčia s dievčatami a spávajú s nimi cítim samotu
A hoci som asexuál tak mám tiež požiadavky na partnerku, ktorá sa ale ešte neukázala a bojím sa ,že sa ani neukáže, pretože nájsť niekoho kto by mi rozumel a komu by som rozumel ja ... povedzme, že nie som náročný ale túžim po vzťahu kde by to iskrilo (ale bez sexu) a kde by sme spoločne razili svoju cestu naprieč životom.
Pred pár rokmi som dokonca mal depresie a myslel, že budem stále sám, pretože som neatraktívny a nemám čo ženám ponúknuť. Z časti to je pravda, pretože fakt nie som krásavec
hlavne som sa vždy hanbil za krivé zuby a hoci ma kvôli tomu aj pár krát urazili (podotýkam, že to boli dementi a nie normálni ľudia, pretože tým to bolo ukradnuté) naučil som sa to nosiť hrdo ako zbroj aby ma s tým nikto neporazil. Odvtedy ubehla nejaká doba a ja momentálne končím školu a rozhodujem sa čo so svojim životom.
Viem, že sa to zatiaľ len začína ale aj tak každý večer ma ovládnu myšlienky na to, že som sám a predstavujem si všetkých tých čo nemusia zaspávať sami ale majú niekoho o koho sa môžu oprieť a komu môžu povedať o svojich problémoch.
Pokiaľ ste to dočítali až sem (a slovenčina vám nerobila problém ) tak vám ďakujem, pretože som zo seba dostal niečo čo v sebe dusím už dlho.
Tak v prvom rade mám 19 rokov a už nejaký čas cítim a dovolím si tvrdiť, že viem o svojej orientácií. Som asexuál a sex ako taký som v živote nemal a ani po ňom netúžim ,pretože mi to príde ako trápny a ničím nezaujímavý akt, ktorý ľudia vykonávajú za cieľom chvíľkovej radosti a potešenia.
Ale rád by som to rozobral od začiatku. Už v keď som mal 14-15 som vedel, že niečo so mnou nie je v poriadku a nie som ako ostatní. Chalani rozprávali o tom ako chytali baby za zadky a ako sa kto s kým bozkával ale mňa to nejako obchádzalo. Samozrejme našlo sa nás viac ale ostatní boli väčšinou len samotári a časom si niekoho našli aj oni. Len ja som bol stále sám a nejako nechápal čo na tom vidia. Pravdou je, že som masturboval ako dospievajúci mladý muž ale aj to ma postupom času opúšťalo. V poslednej dobe napríklad masturbujem menej ako raz za 3 mesiace a aj to len preto lebo je to pud, ktorý na mňa zas tak veľký vplyv nemá. A možno je to spôsobené tým, že som sám a snažím sa tým vyplniť niečo vo svojom vnútri.
Keď som nastúpil na Strednú školu všetko sa zhoršilo. Chalani rozprávali o tom kto koho kde ohol a ako. Stále o tom rozprávali a aj sa ma na to pýtali ale ja som neodpovedal. Potom si určite pomysleli svoje a smiali sa. Lenže ja som to cítil ako výsmech, že som iný hoci dnes už viem, že som aký som a nemá cenu sa za to hanbiť a predstierať, že som niekým iným.
Ako som písal tak po sexe netúžim, pretože je to niečo čo ma nenapĺňa a o mi príde zbytočné. Na druhej strane túžim po niekom s kým by som sa mohol porozprávať objať ho a pobozkať.
V tých 14 rokoch som sa s jedným dievčaťom bozkával (nepopieram, že to bolo pod vplyvom alkoholu na Silvestra). Taktiež som sa raz dostal k tomu, že by som sa s ou vyspal ale tesne pred tým som cúvol a povedal si že nie. Proste som k tomu cítil odpor a strach zároveň. Je to niečo čo mi je cudzie a nechcem to robiť.
Odvtedy ubehlo veľa času a keď vidím ako každí niekoho má a aj tí čo nikoho nemajú sa vláčia s dievčatami a spávajú s nimi cítim samotu
A hoci som asexuál tak mám tiež požiadavky na partnerku, ktorá sa ale ešte neukázala a bojím sa ,že sa ani neukáže, pretože nájsť niekoho kto by mi rozumel a komu by som rozumel ja ... povedzme, že nie som náročný ale túžim po vzťahu kde by to iskrilo (ale bez sexu) a kde by sme spoločne razili svoju cestu naprieč životom.
Pred pár rokmi som dokonca mal depresie a myslel, že budem stále sám, pretože som neatraktívny a nemám čo ženám ponúknuť. Z časti to je pravda, pretože fakt nie som krásavec
hlavne som sa vždy hanbil za krivé zuby a hoci ma kvôli tomu aj pár krát urazili (podotýkam, že to boli dementi a nie normálni ľudia, pretože tým to bolo ukradnuté) naučil som sa to nosiť hrdo ako zbroj aby ma s tým nikto neporazil. Odvtedy ubehla nejaká doba a ja momentálne končím školu a rozhodujem sa čo so svojim životom. Viem, že sa to zatiaľ len začína ale aj tak každý večer ma ovládnu myšlienky na to, že som sám a predstavujem si všetkých tých čo nemusia zaspávať sami ale majú niekoho o koho sa môžu oprieť a komu môžu povedať o svojich problémoch.
Pokiaľ ste to dočítali až sem (a slovenčina vám nerobila problém
) tak vám ďakujem, pretože som zo seba dostal niečo čo v sebe dusím už dlho.
