Jin_Nemo_Oudeis: simulacrum ktory neexistuje.

[Jin_Nem-diskusni-forum-o_Oudeis]

Dobre rano. Volam sa Gianpietro, ale ludia ma volaju Jin uz niekolko rokov. Mam 23. Zijem v Bratislave.

Neni lahke sa predstavit bez toho aby som nechtiac vytvaral skresleny avatar, ktory je ale iba simulacrum.
Vetsinou to co hovorim ludi dost znepokojuje, a moj zivotny pribeh tiez neni vhodny pre kardiopatickych.
S psychoanalytickeho hladiska som diagnostikovany schizoid s autistickym sposobom myslenia. 

Par zaujmavosti o mne:
-som <AMBIDEXSTROUS>
-zmyslanie mam logicke a aj olisticke
-hovorim plinule 5 jazykov + 3 "viem sa niako dorozumiet"
-viem pisat rovno/zrkadlene/otocene/zrkadlovo-otocene
-chapem humor iba ked mi ho niekto vysvetli, alebo mi povie ze bol to humor
-som presvedceny ze neexistujem od detsva.
-moj oblubeny spisovatel je Jean Baudrillard. Moj oblubeny film je Pi (1998). Oblubena pesnicka Pathos - Chi sono?
-som nocne zviera
-mam rad lebky
-nefungujem na socialnych sieti
-mam rad ciernu. Mam rad cierne bundy s kapucnou. Medzi farbami mam rad 127R 255B.
-mam rad dazd. Mam z neho dobru naladu.




Som empaticky ked interakcia neni na urovni ega. Tiez intenzne prezivam pocity, ale "inak" tym ze vetsina emocii ktore citim vznikaju v super-ego, tak v praxe napriklad nechapem a necitim vernost, ale citim velmy silno loyalnost, co je podobna emocia, ale neni to to iste. Zas niektore emocie ako napriklad zavist alebo hnev si zas pametam iba z detsva, ale sucasne akoby vo mne vybledli/vyhasli.
Da sa povedat ze tendencne mam ipotroficke ego, mozno tym ze ma k tomu tlaci povaha, mozno aj tlak z okolia, mozno buddhismus, mozno visceralna averzia voci sofistom, mozno to ze vo svete je uz dostatocne vela namyslenych ludi, mozno to ze citim spojitost len pri nedokonalych ludi ako som ja. Akoby tie nedokonalosti davali ludom niaku ludskost, dusu, a maju nieco v sebe podla coho si ich dokazem zapametat.
A mozno je za tym este kopa dalsich dovodov ktore nechapem, lebo ich nevidim, ale podvedomie ano.

***

Myslim ze by som mohol byt asexual. Nemam zo sexu fobiu, ale necitim k tomu potrebu. Ked niekto chce sex, mi pride prirodzene hladat unik, alebo "posunut" tu osobu niekomu co v tom vidi zmysel.
Kamarati a kamaratky niesu schopny tuto vec pochopit, lebo z ich uhla muz ma ako "povinnost" chciet sex, (podla mna) aby dokazoval svoju heterosexualitu [a tu nebudem pokracovat, aby som neznepokojil krehku psychicku rovnovahu muzov ktory funguju na NPD].
Knihy ktore som cital ma doviedly k (nedefinitnemu) zaveru ze mam celkom pestru a vyvinutu sexualitu, ale mam vypnutu tu vec ktora sa z psychoanalitickeho hladiska sa nazyva "LIBIDO". 

Je tazke dat o sebe niaku specificku definiciu. Myslim ze som perverzny asexual. To moze zniet ako nezmysel, no v praxe som platonicky clovek, a aj ked mam zaujem o sexualitu, zaujem o sex nemam. Sexualita je zaujmava lebo mi vysvetluje moj subjektivny celozivotny pribeh, ale aj cloveka ktoreho spoznavam. Mi vysvetluje vztah s rodicmi, rovesnikmi, poznacujuce vztahy ktore skoncili sklamanim, a obcas aj o kamaratov ktory vytvorili niaky ten citovy pohyb. Trochu ako ME!ME!ME! od TeddyLoid.

Od mlada som o sexe pocul velke slova od vela ludi, a mozno skresleny obraz ktory som si o tom spravil sposobilo to sklamanie ked som to zo zvedavosti skusil. Lebo to nebolo nic moc.
Sex mi dava malo emocii, a radsej robim nieco ine. Ako napriklad ist von na zmrzlinu, do muzea, do kina, kniznice, klubu alebo aj len rozpravat sa. V praxe ist von na zmrzlinu (aj sam) je pre mna intenzivnejsi zazitok ako mat sex z niekim. A fyzicky kontakt mam rad iba ked je vo veci empatia, mimo <ecliptic of sex>.

V praxe asy takto niako:



***

Moj oblubeny sposob interakcie je chavruta alebo platonicky dialog.

***

Dufam ze SJ neni problem, taktiez gramatikou by to mohlo byt lepsie, ale zijem na slovensku iba niekolko rokov, tak som to este nestihol skillovat.

Dufam ze tu spoznam niakych ludi.