17. 01. 2015, 12:03:41
ďakujem pekne za vaše odpovede 
)
Do istej miery sa mi uľavilo, pretože viem, že už niekam patrím a že to nie je nejaká...ako to nazvať...len môj problém...aj keď je otázka, či sa to ako problém dá nazvať to už záleží od uhla pohľadu.
Avšak by som sa Vás chcel spýtať...ako sa vy vyrovnávate s tými reakciami, keď niekomu poviete, že ste asexuál??? Problém je, že keď som sa zdôveril kamarátke s tým, že u mňa je to tak ako to je..začala ma vehementne presviedčať...že z toho buď vyrastiem, nemám dosť skúsenosti, alebo som "mimo realitu bežného sveta"...
proste som mal pocit, že to nevedela pochopiť...čo prežívam, a čo zažívam...tak isto som jej povedal, že proste pre mňa by mohol vzťah fungovať krásne aj bez sexu...myslím, že moja predstava vzťahu sa ničím nelíšila od bežných predstáv...až na ten sex...a na to mi odpovedala, že to nie je vzťah, to je len a iba kamarátstvo..no a keď som jej povedal, že proste deti nechcem mať, tak doslova sa na mňa oborila, čo som to za človeka, že nechcem mať deti a že rozmýšľam absolútne nelogicky..a to si priznávam, že sex má pre mňa jedine význam vtedy, keď je za účelom plodenia detí, inak v ňom nevidím zmysel...a vtedy sa na mňa neskutočne osopila...že takto si ja nikdy nenájdem plnohodnotný vzťah
a ďalšia vec je tá, že časom...možno pri nejakej by to aj možno šlo..neviem..ale skôr si myslím, že nie..ale dávam tomu tak 10%...problém však je v tom, že čím viac sa rozprávam s chalanmi/babami, tým väčší odpor k tomu dostávam..
ani jedna debata s chalanmi nie je bez toho, aby sa tam ten sex proste nejak nezamontoval...a keď mňa začnú tlačiť do toho, že s ktorými by som proste chcel mať sex (takmer nikto netuší, čo som, kto som, pretože všade doteraz tvrdím, že som heterosexuál, bojím sa reakcie okolia), tak sa mi čím ďalej, tým viac zdvíha z toho žalúdok a príde mi to nechutné
rovnako je to aj v prípade, že mi hovoria baby (mám prevahu kamarátiek, s chalanmi som si nikdy tak nerozumel, ako s babami), že sa rozpadol pár len preto, lebo nebol dobrý sex...a čo to duševné spojenie, čo to vzájomné vyššie spojenie dvoch duší??? a práve kvôli tomu zaniká aj strašné množstvo manželstiev...pre mňa kvôli tak iracionálnej a nepodstatnej veci ...a preto som momentálne v stave, že sa mi znechutil už úplne...a neviem, či dakedy sa vôbec dostanem k tomu, že by som ho chcel..možno keby tá baba bola výnimočná..ale to by naozaj musela stáť za to...
Takže ešte ako doplnok k tomu pôvodnému topicu...vedeli by ste mi poradiť, ako sa vyrovnať najmä s tým, že Vás ľudia nedokážu prijať a nemyslia si o Vás práve najlepšie veci??
)Do istej miery sa mi uľavilo, pretože viem, že už niekam patrím a že to nie je nejaká...ako to nazvať...len môj problém...aj keď je otázka, či sa to ako problém dá nazvať
to už záleží od uhla pohľadu.Avšak by som sa Vás chcel spýtať...ako sa vy vyrovnávate s tými reakciami, keď niekomu poviete, že ste asexuál??? Problém je, že keď som sa zdôveril kamarátke s tým, že u mňa je to tak ako to je..začala ma vehementne presviedčať...že z toho buď vyrastiem, nemám dosť skúsenosti, alebo som "mimo realitu bežného sveta"...
proste som mal pocit, že to nevedela pochopiť...čo prežívam, a čo zažívam...tak isto som jej povedal, že proste pre mňa by mohol vzťah fungovať krásne aj bez sexu...myslím, že moja predstava vzťahu sa ničím nelíšila od bežných predstáv...až na ten sex...a na to mi odpovedala, že to nie je vzťah, to je len a iba kamarátstvo..no a keď som jej povedal, že proste deti nechcem mať, tak doslova sa na mňa oborila, čo som to za človeka, že nechcem mať deti a že rozmýšľam absolútne nelogicky..a to si priznávam, že sex má pre mňa jedine význam vtedy, keď je za účelom plodenia detí, inak v ňom nevidím zmysel...a vtedy sa na mňa neskutočne osopila...že takto si ja nikdy nenájdem plnohodnotný vzťah
a ďalšia vec je tá, že časom...možno pri nejakej by to aj možno šlo..neviem..ale skôr si myslím, že nie..ale dávam tomu tak 10%...problém však je v tom, že čím viac sa rozprávam s chalanmi/babami, tým väčší odpor k tomu dostávam..
ani jedna debata s chalanmi nie je bez toho, aby sa tam ten sex proste nejak nezamontoval...a keď mňa začnú tlačiť do toho, že s ktorými by som proste chcel mať sex (takmer nikto netuší, čo som, kto som, pretože všade doteraz tvrdím, že som heterosexuál, bojím sa reakcie okolia), tak sa mi čím ďalej, tým viac zdvíha z toho žalúdok a príde mi to nechutné
rovnako je to aj v prípade, že mi hovoria baby (mám prevahu kamarátiek, s chalanmi som si nikdy tak nerozumel, ako s babami), že sa rozpadol pár len preto, lebo nebol dobrý sex...a čo to duševné spojenie, čo to vzájomné vyššie spojenie dvoch duší??? a práve kvôli tomu zaniká aj strašné množstvo manželstiev...pre mňa kvôli tak iracionálnej a nepodstatnej veci ...a preto som momentálne v stave, že sa mi znechutil už úplne...a neviem, či dakedy sa vôbec dostanem k tomu, že by som ho chcel..možno keby tá baba bola výnimočná..ale to by naozaj musela stáť za to...
Takže ešte ako doplnok k tomu pôvodnému topicu...vedeli by ste mi poradiť, ako sa vyrovnať najmä s tým, že Vás ľudia nedokážu prijať a nemyslia si o Vás práve najlepšie veci??
„Život je smrteľná choroba prenášaná sexom.“
R. D. Laing
R. D. Laing
