13. 03. 2011, 01:30:37
(Tento příspěvek byl naposledy změněn: 13. 03. 2011, 01:55:03 uživatelem Andr-diskusni-forum-onika.)
Léků se není třeba bát, pokud jsou nasazeny správně a nezneužívány, přece, kdybys měl chřipku, také bys spíše sáhl po penicilínu, dejme tomu, než čekal x dní než sama přejde
Takže, Nela, nechcem hneď začať brať lieky, ja verím tomu, že soc. fóbia sa dá liečiť aj terapiou bez liekov a že lieky sú vlastne to posledné, po čom by mal človek siahať aj v prípade choroby. Takmer každý liek má vedľajšie účinky, čo mňa odrádza od ich užívania, nehovoriac o antidepresívach, kde je to ďaleko horšie, lebo na tie si telo ozaj musí zvyknúť a keď nesadnú, tak si tým naopak len pohorší a dostane sa do ešte horšieho stavu a to mi ozaj netreba.
Rodičia sa ma v detstve často dotýkali, nechýbali mi teda v tom období, bolo to normálne, len ma zrejme nenaučili dávať najavo city na verejnosti a prejavovať sa slobodne pred druhými, vždy som pekne ticho sedela, kdekoľvek som bola a považovala som to za normálne, no zostalo mi to dodnes a teraz nielenže pred druhými sa citovo príliš neprejavujem, ale ani neviem byť prirodzená v spoločnosti jednej osoby, nehovoriac o tom, že tie dotyky už ozaj nemusím.
Žeby sa mi uľavilo, to práve nie, len ma strašne teší, že viem, že je takých ľudí viac a že ich môžem aspoň tu stretnúť.
Určite to nemáš ľahké ani ty nájsť si muža, ktorý musí spĺňať všetky tvoje kritériá. 
Ja som tiež veľmi náročná a tiež by som pre iných nespĺňala tie ich kritériá, tým som si istá, takže nie som v práve, ale čo už, iná zrejme nebudem, okrem toho, dokážem sa rýchlo zaľúbiť, ale takisto rýchlo ma tá eufória aj prejde a už je pre mňa ten muž nudný. Tak ti aj ja držím palce, nech sa ti niekto ozve.
Takže, Nela, nechcem hneď začať brať lieky, ja verím tomu, že soc. fóbia sa dá liečiť aj terapiou bez liekov a že lieky sú vlastne to posledné, po čom by mal človek siahať aj v prípade choroby. Takmer každý liek má vedľajšie účinky, čo mňa odrádza od ich užívania, nehovoriac o antidepresívach, kde je to ďaleko horšie, lebo na tie si telo ozaj musí zvyknúť a keď nesadnú, tak si tým naopak len pohorší a dostane sa do ešte horšieho stavu a to mi ozaj netreba.
(12. 03. 2011, 23:37:26)Halbich Napsal(a): Když se tak zamýšlím nad sebou, tak mě pomohlo mezi jiným pohlazení od rodičů, když jsem byl malý. A když se zamýšlím nad některými kamarády, tak buď je to to samé nebo někdo, kdo jim tento pocit dokázal poskytnout. Pocit bezpečí, důvěry, nehraného pochopení. Říká se jim důvěrníci nebo neplacení psychologové. A takoví přicházejí tzv. osudem. Člověk si je může přivolat tím, že myslí optimisticky bez přetvářky - vyzařuje to, nebo se o to alespoň snaží, když je právě na dně.
Rodičia sa ma v detstve často dotýkali, nechýbali mi teda v tom období, bolo to normálne, len ma zrejme nenaučili dávať najavo city na verejnosti a prejavovať sa slobodne pred druhými, vždy som pekne ticho sedela, kdekoľvek som bola a považovala som to za normálne, no zostalo mi to dodnes a teraz nielenže pred druhými sa citovo príliš neprejavujem, ale ani neviem byť prirodzená v spoločnosti jednej osoby, nehovoriac o tom, že tie dotyky už ozaj nemusím.
(09. 03. 2011, 20:09:39)vercakov Napsal(a): Waau... je super, žes to dokázala takto napsat.. aj to ti určitě trochu pomohlo, že? Jakože myslím, že se ti tím trochu ulevilo.. Úplně tě chápu v některých věcech, ne všechno mám stejně jako ty, ale většinu ano. a v tomhle světě s tim není lehký žít.. ale už jen to, že víme, že je nás víc je super pocit, že?
Žeby sa mi uľavilo, to práve nie, len ma strašne teší, že viem, že je takých ľudí viac a že ich môžem aspoň tu stretnúť.
Určite to nemáš ľahké ani ty nájsť si muža, ktorý musí spĺňať všetky tvoje kritériá. Ja som tiež veľmi náročná a tiež by som pre iných nespĺňala tie ich kritériá, tým som si istá, takže nie som v práve, ale čo už, iná zrejme nebudem, okrem toho, dokážem sa rýchlo zaľúbiť, ale takisto rýchlo ma tá eufória aj prejde a už je pre mňa ten muž nudný. Tak ti aj ja držím palce, nech sa ti niekto ozve.
Sloboda, pohodlie a pokoj nadovšetko.