11. 04. 2015, 11:55:58
No, povedala som si, že je načase tu prestať len sliediť a možno sa aj trochu predstaviť.
Ako vám určite už došlo, tak som zo Slovenska. Konkrétne z našeho malebného východu, pred pár mesiacmi som oslávila 18...aj keď podľa papierov vraj 25. Ale nemám ten pocit, takže pssst.
Že veci okolo sexu vidím a vnímam inak, ako väčšina v mojom okolí som si všímala už dávnejšie, vlastne od strednej školy, kedy bola tá téma na dennom poriadku. Mňa to nezaujímalo. Nechápala som, čo na tom všetci majú (a úprimne to nechápem doteraz). Všetci okolo mňa prežívali svoje rôznorodé vzťahy ale ja som nemala potrebu si nejakého hľadať a vôbec mi ani žiaden nechýbal. Ale tak samozrejme, po čase som trochu znervóznela, bol v tom aj dosť tlak z okolia...prečo si niekoho nenájdem? Ako môžem byť sama? Veď to nie je normálne. Nuž, keď som narazila na slovko asexualita a trochu sa začítala, tak mi to začínalo dávať zmysel. Bremeno opadlo, keď som zistila, že to nie je nič nenormálne, že sú aj iní, ktorí to majú rovnako alebo podobne ako ja.
Odvtedy ubehlo už niekoľko rokov, mala som dvoch priateľov, s ktorými to bohužiaľ nevydržalo.
Snažila som sa prispôsobiť, robiť kompromisy, najmä s prvým priateľom, ktorý síce na začiatku tvrdil, že mu to nevadí, no ukázalo sa, že keď tá prvotná zamilovanosť prešla, tak mu to predsa vadilo, aj keď to nepriznal. A povedala by som, že dosť. Bol to zase len tlak a keďže som ho vážne ľúbila, tak som sa snažila robiť všetko, aby som ho nestratila, ale tak sexuálny pud mi proste chýba, to som mu rovno mohla kúpiť gumenú Anču, nakoľko boli moje schopnosti v tomto smere asi na rovnakej úrovni. Snažil sa ma presvedčiť, že je to všetko len v hlave, snažil sa ma párkrát dotiahnuť ku psychologičke a keď tak nad tým rozmýšľam, hoci som si myslela, že som s ním šťastná, tak som nebola. Chcela som byť preňho dosť dobrá a akurát ma to psychicky ničilo.
Už nechcem znovu spraviť takú chybu a neustále byť tá, ktorá sa prispôsobuje. Som už unavená z rečí, že to nie je normálne, že som ešte nenašla toho pravého alebo taká klasika - že potrebujem len poriadne pretiahnuť od niekoho, kto vie ako na to. Možno to nie je bežné, to však neznamená, že je to nenormálne.
Ja som vlastne celkom rada, že ma sex nebere a že mi ho netreba. Deti aj tak nechcem, tak načo sa venovať činnosti, ktorá ich produkuje? Dúfam, že raz nájdem niekoho, s kým sa budeme mať radi a kto to bude vidieť rovnako.
Som sa rozpísala...sakra. Prečo stále keď začnem niečo písať, tak to skončí akoby som písala článok na blog? Nuž, dlhé roky blogovania sa na mne zrejme podpísali, už sa toho nezbavím. A keď už sme pri koníčkoch, tak som aj veľký fanúšik anime a mangy, Doctora Who, goth, punk a metalovej hudby a venujem sa foteniu (za aj pred objektívom)
Ako vám určite už došlo, tak som zo Slovenska. Konkrétne z našeho malebného východu, pred pár mesiacmi som oslávila 18...aj keď podľa papierov vraj 25. Ale nemám ten pocit, takže pssst.
Že veci okolo sexu vidím a vnímam inak, ako väčšina v mojom okolí som si všímala už dávnejšie, vlastne od strednej školy, kedy bola tá téma na dennom poriadku. Mňa to nezaujímalo. Nechápala som, čo na tom všetci majú (a úprimne to nechápem doteraz). Všetci okolo mňa prežívali svoje rôznorodé vzťahy ale ja som nemala potrebu si nejakého hľadať a vôbec mi ani žiaden nechýbal. Ale tak samozrejme, po čase som trochu znervóznela, bol v tom aj dosť tlak z okolia...prečo si niekoho nenájdem? Ako môžem byť sama? Veď to nie je normálne. Nuž, keď som narazila na slovko asexualita a trochu sa začítala, tak mi to začínalo dávať zmysel. Bremeno opadlo, keď som zistila, že to nie je nič nenormálne, že sú aj iní, ktorí to majú rovnako alebo podobne ako ja.
Odvtedy ubehlo už niekoľko rokov, mala som dvoch priateľov, s ktorými to bohužiaľ nevydržalo.
Snažila som sa prispôsobiť, robiť kompromisy, najmä s prvým priateľom, ktorý síce na začiatku tvrdil, že mu to nevadí, no ukázalo sa, že keď tá prvotná zamilovanosť prešla, tak mu to predsa vadilo, aj keď to nepriznal. A povedala by som, že dosť. Bol to zase len tlak a keďže som ho vážne ľúbila, tak som sa snažila robiť všetko, aby som ho nestratila, ale tak sexuálny pud mi proste chýba, to som mu rovno mohla kúpiť gumenú Anču, nakoľko boli moje schopnosti v tomto smere asi na rovnakej úrovni. Snažil sa ma presvedčiť, že je to všetko len v hlave, snažil sa ma párkrát dotiahnuť ku psychologičke a keď tak nad tým rozmýšľam, hoci som si myslela, že som s ním šťastná, tak som nebola. Chcela som byť preňho dosť dobrá a akurát ma to psychicky ničilo.
Už nechcem znovu spraviť takú chybu a neustále byť tá, ktorá sa prispôsobuje. Som už unavená z rečí, že to nie je normálne, že som ešte nenašla toho pravého alebo taká klasika - že potrebujem len poriadne pretiahnuť od niekoho, kto vie ako na to. Možno to nie je bežné, to však neznamená, že je to nenormálne.
Ja som vlastne celkom rada, že ma sex nebere a že mi ho netreba. Deti aj tak nechcem, tak načo sa venovať činnosti, ktorá ich produkuje? Dúfam, že raz nájdem niekoho, s kým sa budeme mať radi a kto to bude vidieť rovnako.
Som sa rozpísala...sakra. Prečo stále keď začnem niečo písať, tak to skončí akoby som písala článok na blog?
Nuž, dlhé roky blogovania sa na mne zrejme podpísali, už sa toho nezbavím. A keď už sme pri koníčkoch, tak som aj veľký fanúšik anime a mangy, Doctora Who, goth, punk a metalovej hudby a venujem sa foteniu (za aj pred objektívom)
